Oceňovaná švajčiarska spisovateľka maďarského pôvodu. Prvá časť jej najznámejšieho diela Veľký zošit bola sfilmovaná.

Narodila sa v Maďarsku, ale takmer päťdesiat rokov žila vo Švajčiarsku. Z Maďarska emigrovala po sovietskej invázii roku 1956. Exil, pocity vyhnanstva a smútok sa stali veľkým témou jej tvorby. Spočiatku pracovala v továrni, až postupne sa naučila francúzsky a až v pomerne neskorom veku sa preslávila ako spisovateľka. Prvé literárne pokusy patrili poézii a dráme, no úspech autorka zaznamenala v roku 1987 románom Le grand cahier (Veľkýzošit), ktorý ocenila nielen kritika, ale aj čitatelia po celom svete. Ako pokračovanie krutého, no fascinujúceho vojnového príbehu dvojčiat nasledovali dva ďalšie romány Dôkaz (La preuve, 1988) a Tretie klamstvo (La troisième mensonge,1991). Okrem tejto trilógie Agota Kristof publikovala aj niekoľko divadelných hier a ďalšie prózy, v ktorých sa opakuje motív hľadania identity. Sú výrazne poznačené nostalgiou a pesimizmom, ale aj naturalistickým štýlom, ktorý neplytvá slovami, no napriek tomu dokáže verne a sugestívne uchopiť realitu.

V roku 1987 získala cenu Prix du Livre Européen. Rok potom obdržala cenu Alberta Moravii. V roku 2001 získala cenu Friedricha Schillera a tiež najvýznamnejšie švajčiarskej literárne ocenenie - Cenu Gottfrieda Kellera. Roku 2008 získala Rakúskou štátnu cenu za európsku literatúru. Tesne pred smrťou sa dočkala ocenenia aj vo svojej pôvodnej vlasti, keď v roku 2011 získala cenu Lajosa Kossutha.