je lekárka, psychiatrička a psychoterapeutka.

Ak treba, sťahuje sa s týmto cieľom do iných krajín (žila niekoľko rokov v Spojených štátoch, Švajčiarsku a Česku), ak treba, rozpráva sa s ľuďmi rôznych národností o ich všeľudských problémoch, ak treba, píše články a knižky (vyšla jej monografia o Sebepoškozování (Galén, 2009), či beletria inšpirovaná pôsobením v psychiatrickej liečebni Kočka v blázinci (Avanis, 2011) a zbierka básní Hledám svoj rým (Galén, 2011), ak treba, knihy prekladá. Naposledy zápisky nemeckého chirurga Hansa von Lehndorffa z konca vojny a prvých mierových rokov. Na zmienku o tejto knihe, ktorú tu nikto nepoznal, pretože okrem originálu zatiaľ vyšla len Spojených štátoch a Poľsku, narazila v denníkoch Sándora Máraia. Knihu považuje za povinné čítanie pre všetky povojnové generácie, za silnú výpoveď o tom, že svet netvoria zlí a dobrí, nepriatelia a priatelia, Nemci a Rusi, alebo hocikto iný, koho práve história nálepkuje svojimi nálepkami. Všetci sme ľudia. V každom z nás je potenciál činiť dobro aj zlo. A je našou ľudskou povinnosťou urobiť všetko preto, aby to prvé bolo naším najvyšším cieľom. Napríklad tak, že budeme dobru a zlu rozumieť. Napríklad vďaka tomu, že si prečítame knižku, kde sú dobro a zlo autenticky popísané až na dreň, tak, že je to miestami až neznesiteľné čítanie. Napríklad knižku Východopruský denník grófa Hansa Lehndorffa.