Významný a rozhodne najproduktívnejší slovenský prekladateľ a teoretik umeleckého prekladu, autor stoviek prekladov rôznych žánrov z taliančiny a francúzštiny, znalec diela C. Goldoniho.

Narodil sa v roku 1915 v Suchej nad Parnou ako mladší brat Františka Hečka, neskoršieho autora Červeného vína. Vyštudoval učiteľský ústav a neskôr románsku filológiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1941-43). V štúdiách pokračoval na univerzitách v Ríme a Neapole.

Sporadicky prekladal aj z češtiny, ruštiny a rumunčiny. Stal sa prvým lektorom slovenského jazyka a literatúry v Taliansku. Pracoval ako literárny redaktor Československého rozhlasu, redaktor časopisu Slovensko aj ako riaditeľ Slovenského divadelného a literárneho zastupiteľstva. Tam vytvoril prekladateľskú redakciu divadelných hier, ktorá zásobovala profesionálne aj ochotnícke divadlá kvalitnými divadelnými textami na vysokej úrovni. Neskôr pôsobil ako redaktor Revue svetovej literatúry a vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Je autorom množstva teoretických publikácií o preklade. Súbornými autorskými dielami sú Dobrodružstvo prekladu (1991) a frazeologický dvanásťjazyčný slovník Nehádžte perly sviniam (1994). Okrem iných je laureátom Národnej ceny za preklad (Premio Nazionale per la Traduzione), ktorá mu bola udelená v roku 1997 talianskym prezidentom. Hečko podnecoval a pestoval povedomie o preklade a kultúre slova nielen písomne, propagoval svetovú literatúru a kultúru aj vystúpeniami v tlačových a elektronických médiách. Je autorom aj neprekonateľných prekladov detských kníh najmä autorov G. Rodariho, M. DʼOrteho či L. Capuaneho, to znamená rozprávok s vysokými nárokmi na prekladateľskú invenciu.

Za vynikajúce prekladateľské výsledky ho mnohokrát ocenili doma i v zahraničí.