Taliansky autor kníh pre deti a žurnalista. Vďaka ľahkosti, hravosti a zároveň hlbokej ľudskosti svojich textov patrí v Európe stále k najprekladanejším autorom pre deti.

Vyrastal vo Varese len s matkou a dvoma bratmi. Začínal ako učiteľ a jeho náklonnosť k detskému svetu ho neopustila po celý život. Jeho ochrannou známkou sa stala úzka spolupráca s deťmi počas celého procesu vzniku knihy až do jej vydania. Do talianskej literatúry uviedol pôvodne anglický žáner nonsense, ktorého známymi predstaviteľmi sú napríklad L. Carroll alebo u nás Ľ. Feldek. Jeho príbehy pre deti sú nápadité, fantastické až surrealistické, často kritické k súčasnému svetu, zároveň však s ucelenou a jasnou štruktúrou, ktorá ich robí ľahko zrozumiteľnými pre deti. Po celý svoj tvorivý život pracoval zároveň ako žurnalista, dlhodobo publikoval kultúrne články v ľavicovom denníku Paese Sera. Rodari je autorom 25 detských kníh. V roku 1970 mu bolo udelené najvyššie medzinárodné ocenenie pre autorov a ilustrátorov detskej literatúry Cena Hansa Christiana Andersena. Medzi jeho najznámejšie diela patria Il Romanzo di Cipollino (1951, do slovenčiny preložené B. Hečkom ako Cibuľkove dobrodružstvá, 1959 s ilustráciami B. Plocháňovej), Gelsomino nel paese dei bugiardi (1958, do slovenčiny preložené v r. 1972 B. Hečkom a prebásnené V. Hečkom pod názvom Jazmínko v krajine klamárov, s ilustráciami L. Nesselmana) či Favole al telefono (1962, do slovenčiny preložené v r. 1965 B. Hečkom pod názvom Rozprávky po telefóne s ilustráciami V. Fuku). Rodari sa rád hral s jazykom, výsledkom čoho sú diela jazykovo krásne a pestré, ale sem-tam nepreložiteľné, čo je aj prípad 4 rozprávok, ktoré z toho dôvodu neboli zaradené do slovenského vydania Rozprávok po telefóne.