​Nemecký lekár a spisovateľ, narodil sa 13. 4. 1910 v Graditzi.

Jeho otec Siegfried Graf von Lehndorff stál na čele slávneho pruského chovu tzv. trakénskych koní. Hans Lehndorff prežil detstvo v Sasku a napriek tomu, že šlo o obdobie prvej svetovej vojny, vo svojej autobiografickej knihe Menschen, Pferde, weites Land – Kind heits und Jugenderinnerungen (Ľudia, kone, široká krajina – spomienky na detstvo a mladosť) ho opisuje ako detstvo šťastné. V roku 1922 sa rodina presťahovala do Trakehna (odtiaľ názov trakénske plemeno, dnes Jasná Poľana) vo Východnom Prusku, do oblasti s bohatou históriou. Tam absolvoval strednú školu. Medicínu študoval na univerzitách v Mníchove a Berlíne. Po absolvovaní štátnej lekárskej skúšky na Friedrich-Wilhelms-Universität v Berlíne (dnešná Humboldtova univerzita) v roku 1936 sa stal lekárom v nemocnici Martina Luthera v Berlíne. Po čase sa presťahoval do Východného Pruska, od roku 1941 bol asistentom v okresnej nemocnici v Insterburgu (dnešný Černjachovsk v Rusku). Hoci (či práve preto, že) boli synovia rodiny vychovávaní ako nemeckí patrioti a všetci Lehndorffovi bratia boli povolaním vojakmi, od roku 1933, po požiari Ríšskeho snemu a Noci dlhých nožov (tzv. Operácia kolibrík, 1934) sa Lehndorffovci negatívne (aj činmi) vymedzovali voči Hitlerovým nacionálnym socialistom a politike strany NSDAP. Ku koncu druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár v nemeckej vojenskej nemocnici v Königsbergu (dnešný Kaliningrad v Rusku, tiež Kráľovec) a až do zániku Východného Pruska (1947) aj v iných mestách oblasti – spomienky na toto 330 obdobie opisuje vo svojej najznámejšej knižke Ostpreußischen Tagebuch (Východopruský denník, prvé knižné vydanie v roku 1961 v Mníchove, po slovensky vo vydavateľstve Artforum v roku 2020, preklad Andrea Platznerová). Po návrate do Nemecka žil Lehndorff v Bad Godesbergu, prevádzkoval súkromnú kliniku, staral sa o svojich pacientov, aj tých s traumami súvisiacimi s vojnovým utrpením. Venoval sa tiež diakonickej práci, väzenskej pastoračnej starostlivosti a starostlivosti o drogovo závislých. Okrem vyššie spomenutých je aj autorom knihy Die Insterburger Jahre – Mein Wegh zur Bekennenden Kirche (Insterburgské roky – Moja cesta do vyznávanej cirkvi, prvé vydanie v Mníchove, 1969). Bol ženatý s grófkou Margarethe Finck von Finckenstein, mali spolu dve deti. Zomrel 4. septembra 1987 niekoľko mesiacov po smrti svojej manželky. V roku 2006 bola na jeho pamiatku a na jeho počesť pomenovaná ulica v Bonn-Bad Godesbergu – Graf-Lehndorff-Straße.