Slovenská kunsthistorička ocenená za celoživotné dielo.

V roku 1961 vyštudovala dejiny umenia a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. K diplomovej práci venovanej scénografii ju nasmerovala doc. Alžbeta Güntherová-Mayerová. Počas 60. rokov sa stala uznávanou interpretátorkou súčasnej slovenskej moderny aj tvorby európskych a amerických umelcov. Skúmala historické avantgardy medzivojnového obdobia v maľbe, sochárstve, neskôr vo fotografii. Publikovala v Slovenských pohľadoch, Revue svetovej literatúry, revue Ars a vo Výtvarnom živote.

Od roku 1963 (do 1997) pracovala v Slovenskej akadémii vied. V čase normalizácie sa stiahla k spracovávaniu hesiel do encyklopedických slovníkov, lebo sa nechcela venovať ideologicky motivovaným úlohám. Pokračovala vo výskume Školy umeleckých remesiel, venovala sa scénografii. Na začiatku 90. rokov dostala na krátky čas možnosť prednášať na Filozofickej fakulte a vrátila sa k svojim odloženým témam. Pripravila na vydanie dva zborníky svojich textov, písala knihy a články, sumarizovala svoje skúmanie Školy úžitkových remesiel v Bratislave v článkoch a napokon v knihe. V roku 2008 obhájila doktorát (PhDr.).

V posledných rokoch bola odmenená za svoje celoživotné dielo viacerými výnimočnými oceneniami. K tým najvýznamnejším patrí hodnosť Doctor honoris causa od Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, 17. výročná Cena Dominika Tatarku v roku 2010, Cena Nadácie Václava a Dagmar Havlovcov VIZE 97 v roku 201l a Vianočná cena skupiny AR roku 2011.

„Iva Mojžišová bola absolútne výnimočná. Skvele písala dobrým štýlom, mala výborný vkus a bola neuveriteľne rozhľadená. Keď niečo napísala, mala to trikrát overené. A povedzme si, kto kedy na Slovensku získal Cenu Nadácie Dagmar a Václava Havlovcov VIZE 97? Ľudia ocenení touto cenou – to je svetová intelektuálna špička a medzi nimi je Iva Mojžišová jediná zo Slovenska,“povedal teoretik a historik fotografie a filmu Václav Macek.