Martin Bútora je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.

V 60.tych rokoch pôsobil ako redaktor časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, neskôr ako dokumentarista vo Výskumnom ústave práce. V 70. a 80. rokoch pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a pohyboval sa v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.

Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a spoluautorom volebného programu. Pracoval ako poradca prezidenta Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.

Vyučoval na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave. V 90.tych rokoch bol predsedom Slovenského centra PEN klubu a pôsobil aj ako koordinátor projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku. Prednášal a publikoval doma aj v zahraničí (USA).

V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO), kde pôsobil ako analytik a momentálne je jeho čestným členom. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA.

Okrem politiky a sociológie sa venuje aj beletrii (Ľahkým perom (1987), Bojím sa mať strach (1990), Posolené v Ázii (1990), Skok a kuk (2011)), filmovým scenárom či prekladom divadelných hier.