Novinár, spisovateľ

Martin M. Šimečka uverejňoval svoje prvé poviedky a novely v 80. rokoch v česko-slovenskej samizdatovej edícii Petlice, pretože patril medzi autorov zakázaných vtedajším režimom. Ako syn disidenta Milana Šimečku mal problémy so štúdiom i so zamestnaním. Vyučil sa a zmaturoval na odbornom učilišti v Slovnafte. Keďže po maturite (1977) sa nedostal na nijakú vysokú školu, pracoval v rôznych manuálnych zamestnaniach. Bol údržbárom, plavčíkom, sanitárom, športovým inštruktorom, predavačom, kuričom.

Publikovať začal roku 1980 v samizdatových časopisoch (Obsah, Kontakt, Fragment-K). V 80. rokoch editoval Tatarkove Navrávačky, ktoré vyšli v zahraničí. Ako publicista prispieval od roku 1999 do periodík Smena, Domino-fórum, Národná obroda, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Literární noviny, Respekt, Listy, Gazeta Wyborcza, Liber a i.

Kniha Džin, pozostávajúca z troch noviel, vyšla na Slovensku oficiálne až v roku 1991, bola preložená do viacerých jazykov a v USA získala v roku 1994 literárnu cenu denníka Los Angeles Times.

V 90. rokoch vyšla na Slovensku ešte koláž textov s názvom Světelná znamení, pozostávajúcich z úryvkov z listov jeho otca Milana Šimečku napísaných vo väzení v roku 1981-2 a komentárov autora, zborník esejí a fejtónov Hľadanie obáv a román Záujem.

Od roku 1998, keď sa Martin M. Šimečka stal šéfredaktorom týždenníka Domino-fórum, neskôr denníka SME a českého týždenníka Respekt, kde je dnes editorom, publikoval už len eseje a novinové články. V súčasnosti je aj členom redakčnej rady Denníka N.