Autorka románu Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera, novely Biele miesta a zbierky poviedok Miesto pre samotu a románu Na sútoku. Je autorkou detských kníh Hlbokomorské rozprávky, Kde je Ester N? a Koniec sveta a čo je za ním.

Monika Kompaníková sa narodila v roku 1979 v Považskej Bystrici, vyštudoval maľbu Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Debutovala zbierkou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska za debut. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Pod názvom Bela Mesta vyšla v roku 2010 v Srbsku. V roku 2010 vyšiel aj román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. V roku 2013 vydala ilustrovanú knihu rozprávok s názvom Hlbokomorské rozprávky. Tvorbe pre deti sa ďalej venovala v knihách Kde je Ester N? (2019) a Koniec sveta a čo je za ním (2019).

Poviedky a ďašie texty M. Kompaníkovej boli preložené do viac jako desiatich jazykov a publikované v antológiách a časopisecky. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov, bola členkou poroty Ceny Nadácie Tatra banky a Európskej ceny za literatúru. Hlbokomorské rozprávky sa stali jednou z kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2013, získali tiež cenu Ministerstva kultury za ilustrácie a dostali cenu Literárne fondu v kategórii literatúra pre deti a mládež.

Pracovala v kníhkupectve a vydavateľstve Artforum, v súčasnosti je šéfredaktorkou novín Čo čítať? a stará sa o vydavateľstvo Denníka N. Žije v Pezinku, má dvoch synov.

Piata loď vyšla v Poľsku, kde sa dostala do shortlistu stredoeurópskej literárnej ceny Angelus, v Chorvátsku v edícii súčasných európskych románov, v arabčine v Egypte (cena pre prekladateľa Khalida Biltagiho za preklad), v jazyku hindu, vo Francúzsku, Česku, Rumunsku, Nemecku, Maďarsku, Bulharsku, pripravuje sa ukrajinský a bieloruský preklad. Na motívy knihy Piata loď a ďalších poviedok vzniklo niekoľko študentských scenárov na VŠMU a FAMU, krátky animovaný film, monodráma divadelníčky Rosy Pokornej, monodráma Slávy Daubnerovej, či divadelné predstavenie divadla Slúchadlo.

Celovečerný film Piata loď v česko-slovenskej koprodukcii režisérky Ivety Grófovej a scenáristu Mareka Leščáka mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale 2017, kde získal hlavnú cenu v sekcii Generation K+ - Krištáľového medveďa a niekoľko ďalších cien z medzinárodných filmových festivalovv Čechách, Austrálii, Južnej Kórei ai. Iveta Grófová získala hlavnú cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2017 v kategórii Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV film.

Román Piata loď rozpráva príbeh dvanásť ročnej Jarky, ktorá žije s veľmi mladou matkou na periférii mesta. Janka pociťuje nedostatok lásky od matky, ktorú nemôže volať mamou a ktorá často odchádza z domu a je nútená v skorom veku starať sa sama o seba. Jej útočiskom je stará záhrada so záhradným domčekom vo vinohradoch nad mestom. Na konci letných prázdnin ´ukradne´ dve polročné dvojčatá s úmyslom postarať sa o ne vo svojom záhradnom domčeku. Keď sa k nej pridá aj malý Kristián, chlapec na úteku, môžu spolu vytvoriť novú náhradnú ´rodinu´.

Monika Kompaníková zaľudnila svoj román Piata loď smutnými, osamelými, predčasne vyspelými deťmi, ktoré, zraňované svojimi najbližšími, od nich utekajú a vytvárajú medzi sebou tiché spojenectvá. Detská bezbrannosť a krehkosť je tu konfrontovaná s bezohľadnosťou a ľahostajnosťou dospelých. Dominujúcou témou knihy sa tak stáva vzťah detí a rodičov poznamenaný nedostatkom blízkosti, intimity a lásky. Modifikuje ho situácia, keď niekto, kto fakticky nie je pripravený niesť zodpovednosť sám za seba, musí prijať alebo dobrovoľne prijíma zodpovednosť za životy iných. Kritika na knihe oceňuje najmä schopnosť Moniky Kompaníkovej písať o krutých veciach krehko a so zmyslom pre silný vizuálny a poetický detail. „Je to silný príbeh, ktorý ťaží z napätia a očakávania čitateľov. Monika Kompaníková mu dáva tvar svojimi vynikajúcimi pozorovacími schopnosťami s dôrazom na detail, čo je znakom skutočného prozaického talentu a nevyhnutnou podmienkou na to, aby vznikol skvelý román".

Kým román Piata loď hovorí o deťoch, kniha Hlbokomorské rozprávky je určená deťom. Kniha plná originálnych ilustrácií ilustrátorky Veroniky Holecovej, zavedie deti do sveta temných morských hlbín, kde žijú svetielkujúce živočíchy a rôzne príšery. Odborná porota slovenskej sekcie IBBY a Medzinárodného domu umenia pre deti - Bibiany ju ocenila ako najkrajšiu knihu jari 2013 – text aj ilustrácie. Veronika Holecová získala na Bienále ilustrácií Bratislava Cenu primátora hlavného mesta. Kniha vyšla v maďarskom preklade pod názvom Mélyténgerymesék a Bábkové divadlo Žilina naštudovalo divadelné predstavenie Hlbokomorské rozprávky.

Detská kniha Kde je Ester N? je prvou publikáciu Slovenskej národnej galérie, ktorá je určený detskému čitateľovi a skrz takmer detektívny príbeh malej Ester a jej potkana zoznamuje deti s tým, ako funguje galéria.