Filmový režisér, hudobník a spisovateľ, autor viacerých prozaických kníh a zbierky poézie.

Peter Krištúfek vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na VŠMU (2000) v Bratislave, debutoval poviedkovou knihou Nepresné miesto (2002), za ktorú získal prémiu Ivana Kraska. Po nej publikoval ďalšie zbierky Voľným okom (2004) a Mimo času (2009). Ďalej mu vyšla novela Hviezda vystrihnutého záberu (2005), súbor scenárov o Rote pomalého nasadenia (2006, spolu s Dadom Nagyom) a zbierka poézie 75W (2011). Jeho romány Šepkár (2008), Blíženci a protinožci, (2010) a Dom hluchého (2012) o búrlivých dejinách Slovenska v 20. storočí, sa dostali medzi 10 finalistov prestížnej literárnej ceny Anasoft litera a sú prekladané do viacerých európskych jazykov. Jeho novela Ema a smrtihlav (2014) je taktiež príbehom siahajúcim do minulosti Slovenska, podobne ako jeho posledná kniha Lady Xanax, pán Snehulienka a ja z roku 2018

Peter Krištúfek tragicky zahynul v roku 2018. Stihol však iniciovať a doplniť svoju najzaujímavejšiu a najúspešnejšiu knihu Atlas zabúdania, ktorá vyšla tesne po jeho smrti v novom, doplnenom vydaní.

"Narácia Petra Krištúfka nezaprie autorovo filmárske vzdelanie. Dynamické rozprávanie v jeho prózach sa podobá tempu striedaniu krátkych sekvencií v dramatickom či akčnom filme. Každá epizóda je pútavá, v najlepšom zmysle slova pôsobivo „vykonštruovaná“. Krištúfek čitateľa zaujme aj dôrazom na vizuálnu a akustickú stránku diania. Venuje sa opisom prostredia, postáv, pohybov, zvukov. Príbehy jeho poviedok smerujú k iracionálnym a absurdným vyústeniam. Krištúfek nenápadným údalostiam a výsekom každodenného života prikladá hlbší zmysel, ozvláštňuje ich tajomstvom. Hlavnými postavami próz sú čudáci a blázni, individuá s nevšednými zvykmi, záľubami a obavami. Konštruujú si svoje vlastné reality, aby v nich mohli v samote a izolácii smutne živoriť. Tieto figúrky vyznávajú iné hodnoty ako obyčajní ľudia, a práve preto si svoje outsiderstvo neuvedomujú. Ich kontakt s okolitým svetom je skôr či neskôr fatálne predurčený na vzájomné nepochopenie, prípadne vyúsťuje až do morbídnej konfrontácie. Tematicky sú Krištúfkove texty pestré, príbehy sa odohrávajú v atraktívne vykreslenom prostredí, napríklad vo svete médií, reklamy či umenia. Krištúfek čitateľovi predkladá len jeden z možných variantov skutočnosti, založený na zhode okolností a náhode. Jeho interpretácia sveta vzniká nastavením krivého zrkadla a zaostrením mikroskopu na inak nepostrehnuteľný detail. K čitateľskej pútavosti Krištúfkovych próz prispieva na jednej strane čierny humor, na druhej strane zakomponovanie odborných poznatkov, napríklad z psychológie a medicíny, do rozprávania." Pavol Rankov

"Krištúfek prišiel s originálnou poetikou, v ktorej sa uplatňuje princíp záhadnosti a kolážovitosti. Má priam nekonečnú invenciu podloženú ešte aj odbornými vedomosťami a znalosťou ľudskej psychiky." Jozef Bžoch

"Z hľadiska stavania príbehov sa nezaprie povolanie autora, poviedky sa podobajú krátkym filmom – pútavým scénam, v ktorých ponúka zvizuálnenie a ozvučenie deja, ktorý je dynamický a má rýchly spád. S ľahkosťou podania sa mu darí do textov preniesť pasáže niekedy až krehko lyricky pôsobiaceho jazyka." Milada Šudíková

"Nespochybniteľné je etické pozadie jeho príbehov, v ktorých prelínanie inej reality so skutočnosťou smeruje nielen k problematizovaniu autenticity bytia, ale aj k upozorneniu na potenciálne negatívny vplyv náhradných svetov." Marta Součková