Narodenie strieda smrť. Detstvo prechádza do mladosti, mladosť vpláva do dospelosti plnej zodpovednosti, uskutočňovaných plánov či skrachovaných nádejí. Aj tie dni skončia, prichádza staroba. Vek zúčtovaní, ale ešte stále aj vek nových plánov a nádejí. Paul Auster, autor i rozprávač v jednej osobe, ocitá sa na prahu posledného obdobia. Zhŕňa to, čo zažil doposiaľ, spomína na dobré i na zlé. Veľa hovorí o smrti, no tým istým dychom chváli život. Hovorí o nenávisti, ale vzápätí chváli lásku. Všíma si chorobu aj velebí zdravie. Vidí hlúposť a škaredosť, ale miluje múdrosť a krásu. Paul Auster ponorený do seba a do svojho rozprávačského umenia.

Americký spisovateľ Paul Auster vo tejto svojej knižke rekapituluje. Výsledkom však nie sú nudné memoáre, ale svieže dielko, v ktorom cítiť rozkoš z rozprávania. Auster v tejto spomienkovej mozaike spája veci každodenné i zlomové, bizarné i banálne, smiešne i vážne. Úplne otvorene píše o svojich prvých erotických zážitkoch, o neuveriteľných historkách z pobytu v Paríži, o tvorivej kríze, o zdravotných a existenčných problémoch či o zložitých vzťahoch k svojim blízkym. Zimný denník nie je len kniha o jednom konkrétnom živote, o detstve, dospievaní, zrelosti a starnutí. Je to najmä kniha o veciach, ktoré v sebe všetci nosíme a ktoré nás sprevádzajú až do smrti.

Zimný denník je predovšetkým o objavovaní vlastnej histórie človekom, ktorý žije dostatočne dlho aby mohol vedome prehodnotiť minulosť. Hoci kniha nie je hrubá, jej čítanie pripomína plynutie času - raz to ide pomaly, inokedy prekvapivo rýchlo.

Zimný denník nie je len kniha o jednom konkrétnom živote, o detstve, dospievaní, zrelosti a starnutí. Je to najmä kniha o veciach, ktoré v sebe všetci nosíme a ktoré nás sprevádzajú až do smrti.