12-ročný Jonas žije v navonok utopickom svete. Všetci sú šťastní, neexistujú vojny, všetko je presne vymyslené, vypočítané, zorganizované. Tento svet má však svoje temné stránky. Jonas, a spolu s ním jeho čitatelia, ich spoznáva ako učeň Darcu – záhadného starčeka, ktorého povolaním je uchovať a strážiť spomienky ľudstva, teda aj tie, ktoré predchádzali tomuto zvláštnemu, “utopickému” zriadeniu. Čo skrývajú? Sci-fi a fantasy ladený román pre deti a mládež od 10 rokov.

Jonas bude mať 12 rokov a stojí pred veľkou udalosťou. Počas Slávnosti Dvanástok vstúpi do sveta dospelých v jeho komunite. Pridelia mu povolanie, ktorému sa bude venovať po zvyšok svojho života. Vie, že sa jeho život zmení, netuší však, že sa zmení úplne, pretože zistí veci, o ktorých existencii dovtedy nič netušil.

Jonas žije vo svete, ktorý je trocha iný ako ten náš. Na začiatku ten svet vyzerá veľmi lákavo: je bezpečný a pohodlný, nie sú v ňom zločinci a všetci sú si rovní. No časom zistí, aká je cena, ktorú musia obyvatelia komunity za svoj príjemný život platiť. Jonas, a spolu s ním jeho čitatelia, ju odkrýva ako učeň Darcu – záhadného starčeka, ktorého povolaním je uchovať a strážiť spomienky ľudstva, teda aj tie, ktoré predchádzali tomuto zvláštnemu, “utopickému” zriadeniu. Čo skrývajú?

K Darcovi pribudli časom ešte tri voľné pokračovania, takže teraz je súčasťou tetralógie. V auguste 2014 bude mať premiéru film, natočený podľa tejto knihy.

Je to tak trochu Ray Bradbury alebo Orwell, lenže čitateľmi sú deti, pri tejto knihe to však rozhodne nebudú len ony. Spoločne s deťmi sa do nej istotne s chuťou začítajú aj ich rodičia, učitelia, starší súrodenci, či iní dospeláci a nebudú to považovať za stratený čas.

Za Darcu dostala Lois Lowry prestížnu cenu Newbery Medal, no reakcie na ňu sú rôzne. Niekde je z nej povinné čítanie, niekde je to kniha zakázaná vedením školy, radou rodičov, knižnicami...

Lois Lowry o knihe povedala:
„Darca je iný ako moje predošlé knihy. Vedela som to už pri jeho písaní. Nikdy som nemala rada sci-fi a preto som to do tejto kategórie nikdy neradila, aj keď mnohí ľudia, ktorí radi veci upratujú do kategórií, ho tam radia. Je to ale kniha, ktorá sa odohráva v budúcom čase. Pre mňa to bolo také isté ako písať realistickú beletriu. Vytvorila som to miesto, vytvorila som hlavnú postavu, ktorou je chlapec, ktorý bude mať o chvíľu 12 rokov, tu žije a takéto to tam je. A pretože je to v budúcnosti, je to tam iné ako to, kde teraz my žijeme. Nie v zmysle technológií, to som neriešila. Skôr sa z toho vyvinulo miesto s mnohými komplikovanými pravidlami ktoré slúžia na to, aby svet, v ktorom chlapec žije bol bezpečný a pokojný.“

S ilustráciami Mareka Cinu.

Bratislava 14. októbra (TASR) - V septembri 2014 prišlo do slovenských kín populárne mládežnícke sci-fi Darca. Režisér Phillip Noyce sa popasoval s knižnou predlohou od Lois Lowryovej trochu špecificky. Avšak aj knižný Darca je tak trochu špecifický, o tom niet pochýb. Darca je kniha pre deti, ktorá na jednej strane v sebe skrýva bezprostrednú jednoduchosť, no zároveň obsahuje aj akýsi faktor inakosti. Či už je spomínaná odlišnosť (knižná i filmová) pozitívnou alebo negatívnou, necháme na čitateľovom/divákovom úsudku. ,,Román určený deťom, ktorým zverujeme do rúk budúcnosť.” Zaujímavým a pritom súčasne zarážajúcim je fakt, že slovenské vydavateľstvá nerady riskujú. Niektoré knihy vydávajú až potom, ako sa do éteru dostane informácia, že sa pracuje na ich filmovej podobe. V dnešnej dobe niet nad väčšiu istotu, ako nechať marketingovú propagáciu na kino. Podobne to bolo aj s Darcom od Lois Lowryovej. Vydavateľskej úlohy sa na Slovensku zhostilo Artforum, pričom kniha vyšla v slovenčine až niekoľko dní po filmovej premiére (pozn. red.: prvé vydanie Darcu (The Giver) vyšlo v origináli v roku 1993 a bolo preložené do viac ako 30 jazykov). Darca je americkou detskou, viacerými cenami ovenčenou novelou, v ktorej Lois Lowryová prezentuje utopistickú spoločnosť. Tá sa však v konečnom dôsledku (najmä v závere knihy) javí viac a viac dystopicky. Ústrednou postavou je dvanásťročný Jonas, ktorý žije vo svete bez vojen, zločinov, trestov, strachu či bolesti. Podobne ako vo všetkých antiutópiách, celý svet je dokonale organizovaný (napr. priradené povolanie, rodinná jednotka, strava a pod.). Keď sa Jonas stáva príjemcom pamäti, t.j. strážcom všetkých spomienok ľudstva, zisťuje mnoho nedostatkov ich zdanlivo dokonalého systému. Podnetom pre jeho rebelantské konanie sa stáva fakt, že jeho spoločenstvo žije bez citov, poznania, lásky či možnosti akejkoľvek voľby. A preto Jonas už nedokáže žiť ďalej tak ako predtým. Autorka využíva veľmi jednoduchý jazyk Čitateľ musí myslieť pri výbere knihy na to, že ide vyslovene o literatúru – krátku novelu – pre deti. Dej je preto priamo úmerný aj cieľovej skupine. Nie je nijako zložitý, chýba mu komplikovanejšia zápletka, lepšia prepracovanosť charakterov postáv, opisov prostredia a vytvoreného sveta. Kniha bola v niektorých krajinách dokonca zaradená medzi povinnú detskú literatúru na školách. V príbehu nachádzame prvky, ktoré sú pre dystópie až šablónovito typickými: idylické zriadenie, klamstvo (napr. všetci sú pomocou každodenných injekcií zbavovaní spomienok a zážitkov), jednotvárnosť, jeden rušivý element (Darca – Príjemca), ktorý má tendenciu chcieť poznať pravdu a všetko schematické doposiaľ utajované zmeniť. Kniha je učebnicou pre deti, ktorá by ich mala viesť k tomu, aby ,,okolitý svet neprijímali automaticky, aby sa oň zaujímali, premýšľali, kládli si otázky a hľadali odpovede. Aby si uvedomili, že pravidlá, ktoré nás majú chrániť, nás môžu zároveň ochudobňovať a pripraviť o slobodnú vôľu.”