Rozprávač Bartolomej Slzička sa ocitá na štúdiách v Paríži, spoznáva slečnu Danielu, cudzincov i krajanov, diplomatov, mesto…

Rozprávač Bartolomej Slzička z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 1938 a 1939, ocitá sa na štúdiách v Paríži, Zaľúbi sa do Francúzky Daniely, s ktorou prežíva romantické chvíľky, ako posedávanie v prútených kreslách kaviarní. Všetko sa však točí okolo aktuálnych rozpráv o osude Československa po roku 1938.

Tatarkove autentické zážitky prostého mladíka očareného veľkým svetom sa v knihe snúbia s bezkonkurenčným literárnym darom zachytiť realitu v jej bezprostrednom zázraku. Prútené kreslá sú očarujúcim volaním po porozumení, po kontakte, po schopnosti rozumieť si s cudzím, iným svetom. A spolu s láskou, ktorú Tatarka chápe ako uskutočnenie ľudskej túžby žiť pre druhého, je táto schopnosť ľudí odovzdávať sa druhým najväčším božstvom.

Je to najznámejšia, najobľúbenejšia a z istého uhlu pohľadu možno aj najlepšia Tatarkova kniha.

Ikony slovenskej kultúry – nie je ich ako maku, je ich ako šafránu, no ale veď dobrého málo býva. Dominik Tatarka je bezpochyby ikonou našej literatúry, a nielen jej. Aj Prútené kreslá sú toho dôkazom.