Román o poklonkovaní moci. Zásadné dielo slovenskej literatúry, ktoré sa vyrovnáva s komunistickým dedičstvom.

Zásadné Tatarkovo dielo, ktoré sa vysporiadava s epochou stalinizmu u nás. Je spoveďou o otrockom pritakávaní moci, posmrtným výkrikom Bartolomeja Boleráza, socialistického básnika, ktorý zahynie spolu s komunistickým funkcionárom vo vrtuľníku.

Démon súhlasu (spolu s „rozprávkou“ O vládcovi Figurovi) bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania a je – ako to už pri ozajstným prózach býva – dôležitý aj dnes. Lebo aj teraz je svet plný figúrok, ktoré ostošesť, zaštítené ochranou stáda a bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím. Figúrka je nebezpečný človek, pretože si myslí, že za nič nemôže, že tamhore vyššie sú činitelia, ktorí za neho myslia, rečnia, plánujú, za neho rozhodujú, za neho nesú zodpovednosť... No a tade – vedie cesta priamo do pekla.

V jednote je sila. Kto nejde s nami, ide proti nám. Individualita musí byť vylúčená, aby nebol oslabený kolektív. Bartolomejov vzdor je obdivuhodný. Jeho nazeranie marazmu totalitného režimu je výstrahou aj pre dnešok. Žiaľ, Tatarkov text nepripísal názorové kocúrkovo dobovému režimu, len jeho zneužívateľom, ľuďom.