Druhá Sibylova knižka rozpráva príbeh tridsiatničky Hanky, ktorá sa z kopaníc presťahovala do Bratislavy a našla či hľadá prácu, priateľstvo, lásku, domov…

Niečo o orchideách nie je kniha o kvetoch. Je to román o generácii tridsiatnikov, tak trochu stratenej. O ľuďoch, čo vyrástli v socializme a keď dospievali, všetko sa zrazu tak prudko zmenilo...

Za mnohé z novely vypovedá časť jej dedikácie: „Všetkým, ktorí si neveria, a celej mojej skurvenej generácii.“

V Haninom živote sa ako v kvapke vody odráža celý jej svet. Žijú v ňom mladí ľudia, ktorí sa narodili za komunizmu a po jeho páde ako prví vstúpili do slobodného sveta. Peniaze, cestovanie, podvody, brigády v Londýne, kariéra, neistota, pochybovanie o sebe samom. To všetko tam je. Počuť tam Živé kvety, Müllera aj Puding pani Elvisovej, románom sa mihne Gašparovič aj Fico. Hanin svet nám je blízky, vďaka knihe Pavla Sibylu ho na chvíľu zahliadneme v ostrejších kontúrach.

Možno tiež poznáte svet, kde sa všetci cezpoľní - pretože východ Slovenska sa podľa niektorých teórií začína už kdesi za Račou - dotrepú do Bratislavy s predstavou životného zázraku alebo aspoň kariéry, a potom frflú na mesto, ktoré vlastne mestom ani nie je, nič v ňom poriadne nefunguje a z veľkých predstáv ostáva cesta raz za dva mesiace domov a mamine buchty a štrúdľa. Sibyla toto všetko dokázal vystihnúť.

Všetko, čo sme chceli vedieť o sebe, môžeme nájsť v knihe Niečo o orchideách, ktorá vyšla v týchto dňoch vo vydavateľstve Artforum. Nie je to príručka určená záhradkárom, aj keď v nej ide tiež o kultiváciu – o kultiváciu našich vzťahov.