Bláznivé rozprávky Saši Salmely sa neprejedia a nezovšednejú, vystupujú v nich postavičky raz fantastické, raz podobné nám a našim deťom, obri, ktorí žerú domy, dobrá blatová príšera, zlatý had, dve mamy v jednej rodine, piráti, dokonalí rodičia, hlučné deti. Rozprávky sú krátke, nemoralizujú, no nájdeme v nich niekoľko pekných nevtieravých výchovných situácií, či momentov, ktoré však nie sú určené deťom, ale milým rodičom.

21 krátkych rozprávok, v ktorých spisovateľka Alexandra Salmela v pútavých fantastických príbehoch opisuje starosti detí vyrovnávajúcich sa s niekedy nepochopiteľným svetom dospelých. Martina Matlovičová, už renomovaná mladá ilustrátorka dopĺňa príbehy svojskými živými ilustráciami, ktoré detskú fantáziu posúvajú znova o kus ďalej a robí z knihy artefakt plný bohatých ilustrácií, ktoré môžete študovať donekonečna s lupou aj bez nej.

Ocenená ako Najkrajšia a najlepšia detská kniha jari a leta 2013 a ako Najkrajšia kniha Slovenska 2013. Kniha je zaradená v katalógu White Raven 2014, katalógu 200 najkrajších kníh z celého sveta, ktoré každoročne odporúča mníchovská medzinárodná knižnica pre deti a mládež.

Žirafiu mamu si kúpte, aj v prípade, že už náhodou vlastníte občiansky preukaz. Naozaj.

Táto kniha však okrem iného ešte dokazuje, že fantastický svet detí je stále príťažlivý aj pre dospelého čitateľa. Rozprávky otvárajú zaprášené dospelácke truhlice s detskými snami o lietaní na drakoch, plávaní na krokodíloch, hraní sa s blatovými príšerami, či hľadaní skrytých pokladov na ostrove pirátov. Táto rozprávková kniha však nie je iba zbierkou príbehov zo sveta detskej fantázie, je to aj malá rozprávková kronika inakosti, jedinečnosti a tolerantnosti.

Žirafia mama a ďalší podivní dospeláci Kniha zaujme osobitým autorským jazykom. Na prvý pohľad je totiž všetko obrátené na ruby. Svet je pomenovaný, a teda determinovaný akosi inak. Otcovia odchádzajú skladať rytierske skúšky a ešte predtým groteskne bojujú s magnetmi a strojmi na šrotoviskách (Magnetický rytier), tatko, ktorý si údajne večne zabúda hlavu ju naozaj stratí a takmer sa z nej stane futbalová lopta (Bezhlavý tatko). A jednej noci mama nie je v posteli a zasa ju deti musia vyslobodiť spod panstva stromu vyčerpania (Strom vyčerpania). Autorkin trochu nonsensový a trochu fantazijný jazyk je budovaný na prelínaní fantastiky s realitou, no na symbolickej úrovni. Autorka v podstate „markíruje“ jazykový prejav dieťaťa v predškolskom veku, ktoré sa pokúša rozpovedať svoju vlastnú rozprávku. Nedokáže ešte plne vnímať ba ani popísať realitu. Práve fantázia mu pomáha „to chýbajúce“ dopĺňať. Alexandra Salmela si produktívne osvojila tento princíp ako súčasť svojej autorskej stratégie. Nevieme povedať so stopercentnou istotou, či sa v príbehu Žirafia mama dokáže mama Lulu premeniť alebo len prezliecť za žirafu. Deti sa z nej však očividne po predstavení šmýkajú. Presné odpovede však nie sú v týchto rozprávaniach dôležité. Dieťa si ani v reálnom živote nepotrebuje na túto otázku odpovedať. Aj jedna aj druhá odpoveď je preňho totiž pravdepodobná. Veď „veci sa dejú“. Ak aj mama nie je všemocná, v očiach dieťaťa veľkú moc určite má. Príbeh je však v tomto prípade o niečom inom. Hovorí o intimite rodiny a intimite dieťaťa. Celkom symbolicky. Mama v týchto rozprávania má totiž reprezentatívnu funkciu. Zastupuje svet detského hrdinu. Teda to, čo by dieťa samo nazvalo „ja“. Preto sa detský hrdina v spomínanej rozprávke musí vyrovnávať s tým, ak sa tá jeho mama prejaví výnimočne, nezvyklo. Skrátka ak je iná, ako druhé mamy. V očiach dieťaťa to znamená, že aj ono je iné. Môžu ho ostatní ako také prijať? Odveký ľudský problém akceptácie je na svete! V iných príbehoch pripravovanej knižky sú zasa dospeláci podivní neočakávanými reakciami. Presne ako v reálnych životných situáciách dieťaťa. A podobne ako v živote sa detskí hrdinovia musia naučiť tieto „prekvapenia“ čítať. A nielen čítať! Interagovať. Napríklad malá Alica v príbehu Horská dráha si už zvykla na to, že mama sa s ňou vždy na jar vyberie na túru do lesa. Naučila sa „ctiť si lesný pokoj“ a prijala to ako pravidlo. A zrazu si mama zmyslí, že sa zahrá na vevericu a vyskočí na dutý peň. Naozaj sa to stane! Mama si vyskúša horskú dráhu. Zmizne v útrobách dutiny, prefrčí tajomným tunelom a dopadne. So zlomenou nohou. A tak sa malá Alica stáva kamzíčaťom a šikovne pomáha mame zo skaly na skalu dostať sa do bezpečia. Autorka využíva i známe rozprávkové sujety o kráľoch, princeznách a drakoch (Dračia veža), ale i známe ľudové „rodinné“ sujety napr. o detských polepšovniach (Opravovňa detí), pričom do nich vkladá v zmysle svojej autorskej stratégie svojrázny príbehový „materiál“. Kniha Alexandry Salmely bude určite jednou z výnimočných publikácií. Napokon aj vďaka, verím, že šťastnému, výberu ilustrátorky Martiny Matlovičovej. Jej ilustrátorská „poetika“ by totiž mohla celkom súznieť s textom, prípadne i rozvinúť s ním dialóg.