Krehké prózy s filozofickým podtextom autora slávnych románov o vzťahu k sebe i k druhým aj o miere odcudzenia v rodine.

Hlavným hrdinom prvej novely je opäť jeden z rozvetvenej rodiny Glassových, tentoraz Buddy. Seymour sa tu vyskytuje len nepriamo, ale aj tak hrá nezastupiteľnú úlohu, jeho prítomnosťou a činmi je prestúpená celá kniha. Buddy je v New Yorku na ceste na Seymourová svadbu. Je horúco a Buddy bol nedávno zranený - musel pred časom narukovať - a vďaka zraneniu dostal priepustku. Snaží sa na svadbu doraziť včas. V rozpálenom New Yorku je dopravná zápcha, a tak sa ku kostolu dostane neskoro. V taxíku aj v kostole veľmi trpí, jeho zranenie je bolestivé a neustále ho prepadajú záchvaty dusivého kašľa. Napriek tomu však o svadbu nepríde - dozvie sa, že Seymour si všetko rozmyslel a ráno odkázal, že sa ženiť nebude. Nikto vlastne nevie, z akého dôvodu sa Seymour rozhodol neoženit. Vždy bol rozporuplný a nevypočitateľný a tak sa ani nie je čomu čudovať. Buddy sa pri kostole stretne s rozzúrenými príbuznými nevesty a vzápätí sa rozhodne Seymoura navštíviť v jeho byte, aby zistil, čo sa stalo. Po strastiplnej ceste taxíkom sa spolu s niekoľkými ďalšími nevestinými príbuznými dostane až do Seymourovho opusteného bytu. Z pochopiteľných dôvodov radšej nikomu nehovorí, že je jeho brat. V bielizňovom koši nájde Seymourov denník. O náleze nikomu nepovie. Hostia sú stále rozčúlení, hádajú sa, snaží sa prísť na nejaké prijateľné vysvetlenie. Buddy všetkým namieša drinky a vzápätí sa opije. Keď sa prebudí, hostia sú už preč. Zostane len jeden hluchý starček...

Seymourovým denníkom a životom vôbec sa potom viac zaoberá ďalšie Salingerov text, Seymour: Úvod. Hlavným hrdinom je najstarší z piatich súrodencov, ktorý spáchal v roku 1948 samovraždu. Rozprávačom je znovu jeho mladší brat, Buddy, sprevádzajúci čitateľa Saymourovou zložitou osobnosťou, bez toho, aby ponúkal odpovede napr. na otázku, prečo sa zabil. Text nezaprie Salingerovu lásku a znalosť východnej filozofie či japonského haiku.