Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch.

Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Autorka pokračuje vo fragmentarizácii textu, ktorý sa miestami triešti až po úroveň slova, pracuje s paralelnými myšlienkovými pochodmi postáv a na podčiarknutie dynamiky príbehu s pomocou rôznych grafických nástrojov experimentuje jeho formálnou stránkou, posúvajúc tak hranice románu o kúsok ďalej.

Hlavný hrdina je Antti, sirota, ktorej bolo - podobne ako ďalším dvom stovkám detí, ktorých rodičia padli v boji za záchranu krehkého ekosystému Borealisu - udelené priezvisko Hrdina.

Antti prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou.

Ktosi iný zároveň sarkasticky (ba až cynicky) odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Postupne sa odhaľujú i iné pravdy, napríklad tá, ako legendy zosúlaďujú osobný život s revolučným bojom.

Malá Meteora sa však zbytočnými pravdami oblbnúť nedá. Anttiho do susednej Únie síce nesprevádza úplne dobrovoľne no odhodlaná poctivo domov referovať o jej prehnitom kapitalistickom systéme. Napriek tomu sa jej denník plní nadšenými dendrologickými zápiskami.

Nakoniec je to všetko úplne jedno, bľaboce spitý Tzal. Právd je toľko, že sa v nich nevyzná nik.

Vo Fínsku román vyšiel na jeseň 2015 a stretol sa so značným ohlasom. “Anihrdina je nový prúd inteligentne nepredvídateľného románu - zrkadlo, pred ktoré sa môžete postaviť na svoju vlastnú zodpovednosť“.

„Salmelin nový román je majstrovské dielo, ktorého veľkosť nebola zatiaľ pochopená. Ukazuje nám v ňom svet skazy, uprostred ktorého už sami žijeme.” ERKKI KIVINIEMI, AAMULEHTI 11.11.2015

„Dielo je horou týčiacou sa uprostred nekonečného rovného poľa topiaceho sa v hmlách, z ktorého okrem realizmu bežne nič iné nevyrastie.” blog reader, why did I marry him? 30. 11. 2015

”Dielo obsahuje pravdepodobne najnechutnejší výstup v rámci fínskej literatúry, v ktorom sa konkretizuje podstata primitívnej zábavy. Zároveň je to jedna z najlepší pasáží knihy, keďže takéto literárne výzvy sú pred fínskeho čitateľa stavané poľutovaniahodne zriedka.“ ELEONOORA RIIHINEN, OULUN YLIOPPILASLEHTI 1/2016