Posledné dokončené dielo nebohého filmára a spisovateľa Petra Krištúfka (1973 – 2018) – Morytáty – je zbierkou trinástich strašidelných poviedok z čias dávnych i nedávnych.

Autor, ktorého fascinovali odchýlky, poruchy i smrť, v nich nadväzuje na Atlas zabúdania a hrá sa s atmosférou, poetikou, štýlom i jazykom poklesnutých jarmočných príbehov.

Preberá, pretvára, vymýšľa si. Krvavé miniatúry o smrti a záhrobí sprevádzajú ilustrácie Pala Čejku. Vysádzané sú písmom Sigismundus Martina Pyšného v grafickej úprave Pala Bálika. V Morytátoch nájdete príbeh ženy, ktorú prenasleduje dieťa, čo sa ho pred narodením zbavila; vystupuje tu dybbuk, incubus, succubus, tajomné To, prízraky, duchovia, utopenci, manželia bývajúci v zakliatom dome i popravený politik. Nechýbajú povery, čary, zápisky z frontu, policajný protokol, miznutie i zjavovanie, ľudová pieseň a balada.

Slovo morytát pochádza z nemeckého Mordtat – vražedný skutok, prípadne z latinského moritas – kázeň o morálke. Označovali sa tak verejne prednášané veršované jarmočné piesne o vraždách zo 16. – 19. storočia, dobová bulvárna čierna kronika, ktorá mala spravodajskú, zábavnú i výchovnú funkciu.