Pomerne ľahké Espresso, o niečo závažnejšie Machiato a takmer morbídna šálka Long black.

Už pri čítaní prvej poviedky je jasné, že nejde iba o vtipnú kratochvíľu ekonomickou žurnalistikou zunovaného novinára. Pri ďalších už šípime, že autor je šikovný poviedkár, schopný nielen vymyslieť bizarnú situáciu a príbeh z nej plynúci, ale rozpovedať nám to všetko zaujímavo, vtipne a štylisticky čisto. Vie celkom realisticky zachytiť absurdnú situáciu, jeho postavy sa rozprávajú normálnou hovorovou rečou, hoci evidentne píše ľahko a s chuťou (ináč by nebol novinár), nepredvádza sa a svoj talent drží na uzde. A to je na celej sympatickej knižke najlepšie: je prostá ako šálka kávy. A podobne povzbudivá.

Zbierka Coffee Stories, v druhom, doplnenom vydaní. K pôvodným deviatim poviedkam pribudla bonusová desiata s názvom Príliš málo dôvodov meniť staré zvyky.

Kniha už svojím názvom naznačuje, že ide o oddychové čítanie pri šálke kávy, čo umocňuje aj autorov spôsob písania: autor dokáže veľmi presvedčivo vypointovať príbeh, modelovať prekvapivé, neošúchané situácie a vyrozprávať ich s ľahkosťou, jednoduchým, hovorovým štýlom, bez komplikovaných výrazových prostriedkov, no stále s príznakom umeleckosti. V jednotlivých textoch však môžeme identifikovať aj druhý plán, ktorý sa – úmyselne či neúmyselne – stáva názorným svedectvom o spoločnosti, v ktorej jednotlivé postavy (a vďaka nim aj čitatelia) žijú.