Východné Prusko, ríšska exkláva. Čo začalo v roku 1939, má byť o pár mesiacov skončené. Našťastie. Utopené v krvi, popole a rumoviskách. Sovietska armáda sedí na víťaznom koni, tiahne na západ, valcuje, správa sa kruto k nepriateľským vojakom aj k domorodým civilistom.

Nemec je pre ňu synonymom nacistu, bohatstvo jej kľaje oči. Vojna je šialený ľudský vynález, stroj na výrobu šialených zástupov. Strach je zlý kumpán, hlad ešte horší radca. Hans Graf von Lehndorff pred nás z neobvyklej strany stavia nástojčivé, podrobné a celkom autentické obrazy všetkého toho besnenia a jeho ničivých dôsledkov. Žiaľ, nie je to fikcia; je to literatúra faktu.

Hans Graf von Lehndorff bol hlboko veriaci kresťan, protestant, aktívny v cirkvi, čo mu výrazne pomáhalo prežiť ťažké životné skúšky. Ku koncu druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár v nemeckej vojenskej nemocnici v Königsbergu (dnešný Kaliningrad v Rusku, tiež Kráľovec) a až do zániku Východného Pruska (1947) aj v iných mestách oblasti – spomienky na toto obdobie opisuje vo svojej najznámejšej knižke Ostpreußisches Tagebuch (Východopruský denník, prvé knižné vydanie v roku 1961 v Mníchove, po slovensky vo vydavateľstve Artforum v roku 2020, preklad Andrea Platznerová).