Londýn, v ktorom nezazriete Buckinghamský palác či Tower Bridge. Zato v ňom počuť Amy Winehouse a vo vzduchu cítiť trávu. Zadie Smith znovu výborne.

Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Malé životy v malých bytoch, divoké ulice. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto.

Je leto, je horúco, prach na chodníkoch, prach v očiach. Je iná štvrť, je dom, na poschodí vyziabnutá, a predsa stále krásna Annie, vo vani, s čiarami kokaínu na zrkadielku a bývalým milencom usadeným oproti, v rozpakoch.

Niekde sa to všetko stretáva a pretína, ale nič sa nevyrieši. Román skoro ako nástenka: fotky z jedných prázdnin a k tomu novinové výstrižky. Večierky so známymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený pes, možno dokonca mŕtvy. Smiech rozmaznaných detí, ticho po tých potratených. Matky vždy len živé, príliš živé.

Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok — ako inak — vskutku tragikomický.

Nový román Zadie Smithové Severozápad získává podobně jako její předchozí díla uznání kritiky, nominace na literární ceny i pozitivní ohlas u čtenářů. Je navíc dalším, zřejmě už definitivním potvrzením toho, že Smithová není uměle vypěstovanou marketingovou hvězdou, ale jednou z nejzajímavějších anglicky píšících spisovatelek mladší generace.