​Popredný britský sociológ poľského pôvodu Zygmunt Bauman sa vo svojej poslednej knihe detailne venuje tendenciám, ktoré sú všetky prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti.

Budúcnosť sa v nich už nevníma ako krajina nádejí na lepší život, ale, aj vďaka „tekutosti“ prítomnej doby, ako plná hrozieb a nebezpečenstiev. O týchto tendenciách napovedajú názvy jednotlivých kapitol – „Späť k Hobbesovi“, „Späť ku kmeňom“, „Späť k nerovnosti“ a „Späť do lona“. Všetky spomenuté tendencie vedú k víziám, ktoré Bauman (na pozadí Moreovej Utópie) nazýva retrotópiami. Podľa retrotopických vízií nemáme hľadať a očakávať svetlú budúcnosť, ale vrátiť sa k starým zlatým časom viac či menej vzdialenej a rôzne skreslenej, ba až neexistujúcej minulosti.

Baumanovu Retrotópiu možno zaradiť k dielam, ktoré analyzujú príčiny kríz súčasnej spoločnosti a podrobne rozoberajú značnú časť spektra reakcií na tieto krízy. Jeho kniha však tiež otvorene varuje pred následkami ich ignorovania a ponúka neľahkú cestu k ich prekonaniu.